23. 05. 2020, 12:00 - Autor: Michal Škubla

V bohatej histórii NBA viedlo mužstvá už veľmi veľa trénerov, ale len malá vzorka z nich dosiahla až na titul. Ak by sme mali vybrať trénerských velikánov, ktorí bohužiaľ nikdy na ten najvyšší stupienok nedosiahli, asi by nás ako prvých napadli dve mená a tými sú Don Nelson a Jerry Sloan. Včera basketbalový svet zasiahla smutná správa. Druhý menovaný, dlhoročný tréner Utahu Jazz, zomrel vo veku 78 rokov na komplikácie spôsobené Parkinsonovou chorobou, s ktorou bojoval už niekoľko rokov.

Jerry Sloan viedol tím zo Salt Lake City od roku 1988 do roku 2011, pričom už tri roky predtým pôsobil v tíme ako asistent. 15-krát po sebe od roku 1989 do roku 2003 doviedol Jazz do play off, pričom je len jedným zo štyroch trénerov v histórii, ktorí mali so svojím tímom pozitívnu zápasovú bilanciu v 15 a viac sezónach po sebe. Jeho 1221 víťazných odkoučovaných zápasov v základnej časti ho v historických tabuľkách zaraďuje medzi trénermi na štvrté miesto (spomínaný Don Nelson je v tejto kategórii s 1335 víťazstvami dokonca na 1. mieste).

Rest easy, Coach ❤

» https://t.co/5eonFoUR61 pic.twitter.com/ynrk0JnO0V

— utahjazz (@utahjazz) May 22, 2020

Sloan v NBA pôsobil aj ako hráč a s výnimkou svojej prvej sezóny, ktorú odohral v tíme Baltimore Bullets, strávil celú svoju hráčsku kariéru v drese Chicago Bulls. Bol známy primárne ako defenzívny hráč, ktorý nikdy neuhol pred žiadnym súbojom a pod košmi zvádzal ťažké a tvrdé súboje. Číslo 4 s jeho menom bolo vôbec prvé vyradené od organizácie Bulls a doteraz dres s jeho menom visí pod stropom United Center. Po skončení hráčskej kariéry začal u Bulls pôsobiť ako asistent trénera a neskôr sa na tri sezóny stal aj hlavným trénerom Chicaga. Počas tohto času však vyhral len 94 z 215 zápasov.

"The Original Bull"
2× NBA All-Star
4x All-Defensive First Team
No. 4 Retired in Chicago

Thank you, Jerry. pic.twitter.com/MRzxBnflx9

— Chicago Bulls (@chicagobulls) May 22, 2020

Až po presune do Utahu začala jeho hviezda stúpať, hoci rozjazd bol taktiež ťažší. Najprv začínal len v pozícii skauta a neskôr opäť asistenta trénera, Franka Laydena. Ten bol pred koncom ročníka 1988/89 odvolaný a na jeho miesto nastúpil práve Jerry Sloan. S Utahom vyhral v základnej časti 1127 zápasov, ďalších 96 výhier pridal v play off. Dvakrát bol s tímom, ktorý bol postavený okolo Johna Stocktona a Karla Malonea vo finále, ale dvakrát prehral s Bulls vedenými Michaelom Jordanom. S tými Bulls, ktorí boli tak spätí s jeho hráčskou kariérou a so začiatkami tej trénerskej.

Aj v rokoch 2007-10 vybudoval Sloan z Jazz opäť konkurencieschopný tím, ale generácia okolo Derona Williamsa, Carlosa Boozera či Andreia Kirilenka dosiahla len na konferečné finále, pričom ich väčšinou z play off vyradili buď San Antonio Spurs alebo Los Angeles Lakers, ktorí vtedy dominovali Západnej konferencii. Špekulovalo sa, že hlavne nezhody s Deronom Williamsom a ďalšími hráčmi stáli za jeho odchodom z Utahu v roku 2011. Williams priznal hádku, ale zároveň dodal, že si Sloana vždy veľmi vážil a nemyslí si, že stál za trénerovým odchodom. Samotný Sloan neskôr dodal, že hádky s hráčmi mal odjakživa, odkedy sa prvýkrát objavil v NBA a že už strácal energiu a silu na trénovanie. Posledný zápas odkoučoval 9. februára 2011 proti nikomu inému, než Chicagu Bulls.

“Until Jordan came along, Sloan was Mr. Chicago Bull. Everyone knew that.”@SamSmithHoops wrote this tribute to Jerry Sloan in 2009:

— Chicago Bulls (@chicagobulls) May 22, 2020

Jerry Sloan bol typ trénera zo starej školy, ktorý sa vedel nechať strhnúť zápasom a nemal problém aj vynadať rozhodcom. Medzi hráčmi aj fanúšikmi bol mimoriadne obľúbený a naprieč ligou mimoriadne rešpektovaný. Dával vždy dôraz na tím a nie na individuality. Známa je jeho tzv. "headband policy". „Čelenky a potítka? Ste tím, takže by ste mali ako tím pôsobiť a vyzerať. Takže ich buď budú nosiť všetci alebo nikto,“ povedal svojim hráčom tento legendárny tréner.

Napriek množstvu úspechov nikdy nevyhral cenu pre trenéra roku, najbližšie k nej bol v roku 2007. Jeho 1809 zápasov na lavičke Jazz je druhý najvyšší počet na lavičke jedného tímu hneď po Greggovi Popovichovi. Nebyť fenomenálneho Michaela Jordana by určite získal aj prsteň šampióna, takto sa ho nikdy nedočkal. Česť jeho pamiatke!